Územie klanu Kusunoki & Taki

Dedina, Nemocnica
Neviem ako dlho, no určite som bol dosť dlhú domu mimo. Prečo si to myslím? No, zobudil som sa na lôžku v tej malej, provizórnej nemocnice, čo sme tu mali. Cítil som po tele bolesti - asi kvôli tomu, že ma predtým zasiahlo nekoľko stoviek voltov, ktoré sa rozliezli po cintoríne.
Je Kuriko v poriadku? Kusami a ostatný.. chňa, čím dlhšie tu som, tým sa tu dejú strašné a zvláštne veci. Vzkriesenie mrtvého brata, podivné obludy robiace nájazdy do môjho domova.. nie je to normálne.. S pomyslením po otvorím oči čím zazriem Aleonoru, ktorá sedela vedľa mňa pri lôžku. S povzdychnutím pozriem na kalendár vysiaci na stene a pozorne si prečítam dátum. To koľko som spal, zaujímavé.. tak dlho tomu ešte tak nebolo.. to aj tak cítim niečo zvláštne vo mne. Popravde nič necítim. Žiadne pachy, žiadne zvuky, žiadnu moju vnútornú energiu, ktorú iný nazývajú chakra.. čo sa to do pekla deje?!

Aleonora

Nemocnica

*Sedím alrbo skôr spím pri Ichiho lôžku a drzim ho za ruku. Bruško už pekne vidno a ja dúfam a snívam o tom aby sa Ichi prebral. Som v nemocníci vždy uz mám aj vlastné lôžko a našťastie je tu aj sprcha. Kuriko sa sem tiež staví každý deň. Chudák obviňuje sa z toho čo sa stalo... ale jeho chyba to predsa nebola a vravim mu to deň čo deň ze bol pod vplivom jutsu či čoho... ale nepomáha to...*

Dedina, nemocnica
Zamyslene hladím na strop, než sa konečne rozhodnem postaviť na onom nemocničnom lôžku. Stalo sa aj to, že pomaly strácam zrak, no našťastie daný kalendár bol docela blízko, tak nie je to až také zlé. Bože tri mesiace som bol mimo, neznášam túto budovu. 
Natiahnem si ruky s hlasitým zívnutím. "Bože mám hlad, hej.. Aleo, stávaj. Kde je niekto kto by mi dal niečo k jedlu? Som hladný ako vlk, doslova..." zamumlem so zývaním a trasením jej ramena.

Aleo
Nemocníca

Preberem sa na to ako mi niekto trasie ramrnom. Zobudim sa a pozrem kto to je. Do oci mi vybehnu slzy. "Ichi!" Hodim sa mu okolo krku a obijmem ho "som rada ze si hore konecne" trovhu ho tlacim bruchom. "Zajdem za sestrou aby ti dsco donirsla" poviem

Dedina, nemocnica
Zazubím sa na onu žienku, ktorá od radosti sa na mňa vrhla zrejme s úmyslom mi vytlačiť dušiku z tela. Keď spomenie, že zajde za sestrou spokojne prikývnem a náhle môže aj začuť ako mi zaškŕka v bruchu. "Potom mi povieš, čo sa zatiaľ stalo.. keď som bol zjevne, nom v kómate.." zamumlem no úsmev sa mi nevytratil z tváre.

Aleonora
Nemocnica

Zajdem za sestrou a donesiem Ichimu dake lepsie ranajky. Dam mu ich sadnem si vddla neho a hladim si brusko. "Inak jovinka... pamatas si vtedy ten stan?"

Hneď v momente, keď prinesie raňajky, sa do nich vrhnem. Predsa, tri mesiace som nič nejedol, dokonca cítim ako moje telo je stuhlé ako skala. Keď jem, počúvam Aleo, no keď natrafila na tému stan, iba stuhnem ešte viacej ako do teraz. Nie, nie.. nechcem šok, teraz nie.. Pomyslím si, samozrejme som vedel, čo chce povedať.. keď spomenie stan v ktorom sme mali styk. Jo, nadriadený s kolegiňov, mám pocit, že sa stane niečo zlé.
Chytím ju za brucho, pritom čakám. Popravde som nič necítil, čo nebolo dobré znamenie.. no nedal som to na javo. "Si tehotná?" opýtam sa, aj keď som necítil dieťa v jej bruchu, samozrejme som tomu veril.. je to pravdepodobné.. po sexe, nie? 


//prosím ťa, rozpisuj sa  cítim sa potom trapne keď píšem takéto "slohovky" xdd

Aleonora
Nemocnica

*zacervenam sa ked ma chiti*"Ano ichi som... Kuriko sa celkom tesil ked to zistil ze bude stryko i ked mal zachvat smiechu... neviem preco... " *chvilku sa odmlcim a pozrem sa zasa na Ichiho. "Tesis sa? Budeme rodina " *prijemne a utesene sa usmejem a dam mu pusu* (dieta koplo tam kde ma ruku a ja len vydychnem)

Dedina, nemocnica
Zacítim kopnutie malého prcka vnútri Aleo a iba sa pousmejem, no na to spozorniem, keď začne rozprávať. "Asi viem.. no to je jedno, mám teraz iné starosti.." poviem, pritom sa pozriem na moju ruku. "Samozrejme, že sa teším.. no aj bojím, keďže sme kolegovia, bude z toho menší problém, no Nekota si môže leda tak dupnúť.. na nastávajúceho vodcu klanu nemá dostatočnú výšku.. doslova, je krpatý.." zasmejem sa, zrejme asi falošne.

Nemocnica
"Hihihi" zasmejem sa jemne ked disne Nekotu. "Neboj sa bude to v poriadku" pobosksm ho "ou. Inak sestra vravela ze ak chces odist ze mozes ze aj tak by ta tu asi neudrzali len sa im mas aspon podpisat ze na vlasnu zodpoblvednost" pousmejem sa "uz ta poznaju. Pojdeme dom potom? Kuriko sa potesi ze si hore... a aspon mi ho pomozes zastavit... preraba daku volnu izbu na detsku... a povedzme bojim sa... vies aky je niekedy heh..." poviem a vetu dokoncim skor dudranim. Nechcem zhadzovat jeho brata ale sem tam je divny

"Hej, pak môžme ísť do Tokay, tam sa dá kúpiť hoci čo... zrejme budem musieť zájsť aj k očnému.. na dvere už nevidím.." povzdychnem si. Slepý a bez chakry? To jest, veľký problém... Zatnem zuby. 
"Áno viem, žijem s ním už sedemnásť rokov, takže viem dobre aký je. Preto asi väčšinou trávim v robote.." myknem ramenami. "Dobre no, bež za sestrou ja sa zatiaľ oblečiem do niečoho príjemnejšieho.. tieto nemocničné handry sú k ničomu.." poškrabem sa na zátylku.

Nemocnica.

"Nevidis? Hmm... dobre zajdeme vsade kde budes chciet... len asi sem tam s chodenim budem potrebovat pomoc..." poviem a trochu povzdychnem. Zajdem za sestrou a donesiem papiere. "Mame ich dat potom na vratnici" poviem a cakam ho

"Dobre," poviem pritom zájdem za zástery kde si zo skrynki zoberiem svoje veci. Sandále, kraťase, modré tričko a vestu. Všimol som si, že som pri oblečení mal aj odložené Tanto, ktoré som si pripevnil do púzdra, ktoré mi vysalo za chrbtom ako mám kostrč. 
Nakoniec, prezlečený sa vrátim k Aleo a zájdem dole po schodoch na vrátnicu, po ceste si prehrábnem vlasy do štýlu, ktorý som si umánil nosiť.

*idem s Icjim dole a drzim ho za ruku jednak preto ze ho mam rada a jefnak preto lebo sa mi lepsue chodi. Uz mam brusko a potrebujem oporu... "kde pojdeme najprv Ich..." prestanem a stisnem mu ruku lebo som schytala kopanec

S Aleo sme došli do vrátnice, kde som podpísal onen papier a posunul ho Aleo aby ho rovnako podpísala. "Domou, aby som sa osprchoval.. potom, neviem záleží od toho čo sa bude diať a čo nie.." zamyslene poviem. Sto percentne zájdem za Nekotou, ale počkám si až bude spať, niekedy uprostred noci.. nechcem aby o tom nik vedeľ.. S pomyslením na onu strašidelnú myšlienku sa obzriem vôkol. "A čo Nanami? Kusami? Videla si ich?" opýtam sa. Som ich majster, preto by ma aj zaujímalo čo robia, ako sa im darí.

Nemocnica

Ppdpisem papier a usmejem sa na ichira "dobre tak teda domov. Ja si tam na chvilku lahnem... nepridsl by si sa? Potrebujem poslednych par mesiacov daco obijmat ked lezim... vies dieta... a nevidela som ich uz dlllho... az mi to je divne" zmyslim sa a znovu mu stisnem ruku lebo kop. "Dako rado kope na to ze je iba 4r mesacne" pousmejem sa ale

Nemocnica -> na ceste do rod. domu Kusunoki (RDK)
Keď podpíše papier, spokojne s ňou vijdem z nemocnice na ulicu. "Nie som doktor, ale je nejak skoro na to aby kopal?" opýtam sa Alei, pritom myknem rukami. "V pohode, nachvílu si snaď ľahnúť môžeme, ale aj tak si výjdem do lesa, či do parku.. ležal som tri mesiace a som.. ako to povedať, preležaný?" zamumlem. 
"Hmm, snáď sú v poriadku.. dúfam, že všetci.. do hája, toto sa nerobí.. aby som ležal v komate, zatiaľ čo všetci riskujú život, skoro každý deň.." povzdychnem si, pritom Aleu stále držím za ruku a všímam si okolia.

Nemocnica -> RDK

"Neviem ci je skoro ci nie... ale som rada ze je v poriadku" ideme dalej a cestou ho pocuvam ked dojdeme dom pozrem sa trochu cervena na Ichira "Ichi ja... pomohol by si mi so sprchou? Lebo som sa doteraz sprchovala vzdy v nemocnici kde to bolo prisposobene aj pre tehotne ale teraz v tej nasej sprche... zisla by sa opora ak ti to nevadi teda. Mozeme sa osprchovat spolu. Po 3ch mesiacoch sprcha" zasmejem sa. Nesmrdi to nie ved ho umyvali, pomahala som stym aj ja ale sprcha je sprcha "co povies?" Divam sa nanho nadejne

-->RDK
Pozriem na dom, typická architektúra z kedysi tak slávneho Japonska. Prekvapene pozriem na Aleo, ktorá mi ponúkla spoločné sprchovanie. Zatiaľ nič nevravím prejdem k dverám, vyzujem si sandále a vystúpim na schodek. Tak, v takýchto domoch sa má chodiť bosí. 
"Uvidím, no ten spánok je istý.." mrknem na ňu a podám jej ruku, aby pokojne mohla vystúpať onen schodek.

Rdk
*nic nepovie a zamyslim sa ale ked potvrdil spanok usmejem sa. Vyzujem sa ohotne prijmem jejo ruku a vstupim dnu. "Vdaka. Idem sa pripravit do kupelne potom prid ak budes chciet usmejem sa no potom pocujem rychli beh a zostrim pozornost.

Kuriko RDK

Pocujem dvere a tak idem na chodbu a pozrem do chodby. Vidim Ichiho a Aleo. Rozbehnem sa a skocim na svojho brasku a obijmam ho "Ichiiii uz si domaaaaa" na chvilu sa zarazim "prepaaaac ja nechcel som nikomu ublizit je to moja vina ze si zraneny" do oci mi vyhrknu slzy

Aleo

To je Kuriko. Len sa usmejem a zakyvam mu. Som rada ze neskocil aj po.mne to by dobre nebolo. "Kuriko klud je uz v poriadku ale nezatazuj mu takto telo naletmy... " zasomrem kusok

RDK
Spozorniem, keď spatrím Kurika ako vojde do chodby. Bohužiaľ, stal sa ďalším v zozname, ktorý chcel zo mňa vytlačiť dušu. "Hai, hai.. tiež ťa rád vidím.." zahundrem. "Dobre, utekaj všetko pripraviť.." usmejem sa na Aleu, pritom hodím pohľad na Kurika štýlom - zase sa niečo deje. 
"Chcem sa dôverne porozprávať."

Aleo

Rdk
"Cakam ta" zmurknem nanho a odifem. Nachystam uteraky sviecky a dam odtiect vodu. Vyzleciem sa s miernym problemou a cakam na Ichiho.

Kuriko
Rdk
Ked aleo odide pozrem sa na brasku "co sa deje zasa?" Pozrem sa nanho vazne

RDK
"Za prvé, ja použil Ninpo čiže som si to kóma spôsobil ja, tak sa z toho neobviňuj.." začnem s rozprávaní, pritom sa opriem o stenu. "Za druhé, necítim nič. Pachy, môj zrak sa zhoršil, sluch je ako u normálneho človeka.. pritom necítim svoju chakru.. nič. Chcem ísť za Nekotom.."

Rdk
"Sam? A co??? Hm... " dam mu ruky pod tricko na hrud a snazim sa vnimat chakru v jeho tele "boze.... tvoje chamrove toky su... uplne znicene... s tym nekota vela nezmoze no... mozno Karasu by vedel casom pomoct... skus ist za nim.. vies ze lekar je najlepsi tu... a za nekotom chod vever nech sa Aleo neboji to by nebolo teraz dobre. Chod za nou ja zajdem za Karasom... dufam ze uz je z toho blesku v poriadku..." poviem mierne s obavami